Majstrovstvá sveta 2014: Zápisky z Londýna - 1. časť

majstrovstvá zahraničné súťaže

Deviate majstrovstvá sveta v sudoku a 23. v logických úlohách sa tento rok uskutočnili vo Veľkej Británii. Netradične už v auguste sa v hoteli Park Selsdon na okraji Londýna zišli tí najväčší stúpenci vpisovania čísel či čiar do prázdnych políčok a strávili spolu týždeň na najdôležitejšom podujatí roka.

Fotka všetkých účastníkov majstrovstiev pred oficiálnym hotelom. Ak chcete vidieť Slovákov, hľadajte oranžovú škvrnu v ľavej strednej časti masy :)

Dvojšampionát sa konal v období 10.-17. augusta pod záštitou UK Puzzle Association. Hlavným autorom sudoku bol Tom Collyer, o logiku sa postarali David McNeill a Gareth Moore. Hosťujúcimi autormi boli Andrey Bogdanov z Ruska a Richard Stolk z Holandska. Slovensko vyslalo opäť dva nádejné A-tímy a dva juniorské B-tímy, ktoré znovu ukázali, že medzi silnou konkurenciou majú svoje miesto.

Naša slovenská výprava pozostávala celkom z 15 ľudí: na logike nás reprezentovalo už tradičné a overené družstvo Peťo Hudák, Pišta Gašpár, Matej Uher a Matúš Demiger, v sudoku Pištu s Matejom vystriedala Ivka Štiptová a Zuzka Hromcová.

Spolu s oficiálnymi súťažiacimi pocestovali aj juniorky Natálka Chanová a Diana Škrhová so svojou trénerkou Blankou Lehotskou, a tiež ďalší súťažiaci Miška Bieliková, Kubo Bahyl, Mirko Ondrejka a Ján Farkaš. Peťa už tradične sprevádzali rodičia Beáta a Igor.

SOBOTA, 9. august - Príchod

S Matúšom sme docestovali na letisko Heathrow už v sobotu večer, deň pred oficiálnym začiatkom. Po hodinovej ceste autobusom si nás na stanici East Croydon vyzdvihla organizátorka Liane. Matúšovi sa nechcelo rozprávať po anglicky, tak sme sa dohodli, že pôjdem dopredu k Liane ja. Ako správna Európanka som si suverénne sadla na miesto vodiča, na čo Liane reagovala slovami, že aj jej sa to mimo Ostrovov stáva bežne. Nechala som ju teda šoférovať a o 15 minút sme už boli pred hotelom.

S Liane sme sa dohodli, že sa ešte večer stretneme a porozpráva nám detaily, na ktoré sme sa nestihli spýtať, lebo jej David McNeill zavolal cez auto (!), ale na recepcii nám rýchlo dali kartičky od izieb, tak sme na čakanie celkom zabudli. V hoteli sa v ten večer konali dve svadby a aj hluk z nich mohol spôsobiť to, že sme recepčnú nepočuli (nepočúvali?), keď nám vysvetľovala, ako sa dostaneme do našich izieb. Človek by si povedal, že izba číslo 200 bude niekde na kraji chodby, ideálne oproti výťahu, no ale kým sme sa ku nej dostali, trvalo nám to snáď 10 minút a chodili sme pritom hore-dole po chodbách a schodoch ako v nejakom starovekom gréckom bludisku.‏

Matúšova izba 138 bola k recepcii bližšie, napriek tomu, že sme ju hľadali takmer štvrťhodinu. Neskôr sme si našli rýchlu skratku po bočnom schodisku a práve tam sme stretli prekvapeného Mirka, ktorý nás už tiež hľadal. Ivka s Mirom totiž tiež pricestovali už o deň skôr, no keďže Ivke nefungoval telefón a recepčná nám odmietla prezradiť číslo ich izby, tak nám k stretnutiu musela pomôcť takáto náhoda.

Mirko nás spleťou chodieb zaviedol k ich izbe, ktorá bola ukrytá na najvyššom poschodí v hradnej veži. Trochu nás prekvapila svojou veľkosťou, pretože napríklad Matúš s Matejom dostali apartmán pomenovaný po akomsi Lordovi Homeovi, a do neho by sa zmestila celá Ivkina aj moja izba.

Neskoro večer sme ešte stretli na chodbe hlavného organizátora Alana O´Donella, ktorý v nás spoznal súťažiach a prihovoril sa nám. Pravdupovediac, asi to nemal robiť, keďže sme ho hneď poverili tým, aby vyriešil náš problém s dvoma izbami, ktoré sme dostali namiesto jednej a recepčná od nás chcela, aby sme si ich zaplatili obe. Vybaviť sa mu to nepodarilo a keďže v priebehu večera sme ho znechutili ešte pár ďalšími otázkami, tak si nás zapamätal a vždy, keď nás potom stretol, tak sa rovno spýtal, aký problém zase máme.

Selsdon Hotel Park & Golf Club, dejisko majstrovstiev sveta 2014

NEDEĽA, 10. august - Tréning, tréning, tréning
 
Nedeľu sme strávili prevažne individuálnym tréningom a čakaním na Peťa, aby sme si s ním mohli prejsť a vyskúšať tímové kolá. Peťo nám hlásil prílet o jednej, takže dovtedy sme sa zoznamovali s hotelom a okolím. Doobeda sme sa snažili zistiť, v ktorej miestnosti sa bude súťažiť, tak sme zopárkrát prešli hotel. Našli sme však len Hideakiho a ďalších Japoncov, ako spia na sedačke a čakajú na izbu. Potom sme sa s Ivkou a Matúšom snažili vyriešiť Strip Sudoku z bookletu, ale nebolo nám dopriate nájsť v ňom nejakú dobrú fintu (a aj preto by sa nám ten Peťo bol zišiel).

Po obede, ktorý pozostával zo sendvičov a čipsov naservírovaných na porcelánových tanieroch, sme sa vybrali do blízkeho supermarketu, aby sme si nakúpili nejaké drobnosti ako sladkosti či pitie. Zistili sme, že sa oplatí kupovať po veľkých baleniach, tak sme si napríklad namiesto jednej čokolády kúpili osem. Ivka si nevedela vybrať z množstva netradičných džúsov, Matúš sa najviac vytešoval z časopisu, ktorý bol plný Suguru, čo je v podstate známa úloha Kapsule, len jej dali japonský názov, aby sa to lepšie predávalo. Suguru bol aj v booklete k logike a tak si ho Matúš kúpil, aby mohol trénovať

Keď sme sa vrátili zo supermarketu, registrácia bola už v plnom prúde a tak sme si prevzali darčekové taštičky. Potešili nás tričká, ktoré boli síce jednoduchšie, ale konečne to neboli polokošele. Organizátori mysleli aj na našu prípravu, tak nám pribalili dva časopisy, jeden s Killer sudoku a druhý so Suguru (áno, ten istý, čo si Matúš práve kúpil). Najbizarnejším darčekom bola ale kovová sada, ku ktorej sme nedostali bližšie inštrukcie. Podľa našich najlepších odhadov šlo buď o podložku pod nápoj a kľúčenku, alebo o nejaký tradičný britský hudobný nástroj. Keby sme mali viac odvahy, tak sme sa to mohli spýtať večer na Questioningu, ale nakoniec sme na to zabudli a tak môžeme len hádať.

Postupne sa k nám pripojili Miška (s Kubom), Blanka s Janom, Diankou a Natálkou a po tom, ako sme Peťovi napísali, že nám chýba, konečne dorazil aj on s Matejom. Pri večeri sa potom objavil aj Pištík, hoci Matúš s Janom tvrdili, že ten ešte večeria doma. Tak či onak, do Q&A zostávala už len polhodinka, a tak sme si odbehli na izbu, aby sme si konečne vyskúšali tímové kolá.

Prvým z nich mala byť šestica klasických sudoku na 30 minút, kde každý člen tímu môže písať len do svojej farebne označenej časti mriežky, navyše vždy len 90 sekúnd, než si úlohy medzi sebou vymeníme. Keďže sme mali pripravené dve tréningové sady, rozhodli sme sa začať Ivkinými „ľahšími“, aby sme si dohodli systém komunikácie a písania pomôcok. Na izbe sme boli len my štyria a tak sme si nechali stopky uprostred stola a vždy niekto z nás zahlásil, keď bolo treba úlohy rotovať. Bohužiaľ, čísla sa nám dopisovali len ťažko a tak sme posledných 10 sekúnd z 90-sekundového intervalu mali zvyčajne oči nalepené na stopkách, čakajúc len na to, kedy sa budeme môcť svojej úlohy zbaviť. V tomto duchu to aj dopadlo, nakoniec sme mali zo šiestich úloh kompletne hotovú asi len jednu, minimálne v dvoch ďalších sme mali chybu a ktovie, čo sme porobili v tých zvyšných. Spokojní sme mohli byť aspoň s tým, že sme si dohodli spôsob, akým si budeme navzájom radiť čísla v inak-vyfarbených-regiónoch.

Vybrali sme sa na Q&A, kde mali organizátori zodpovedať všetky naše nejasnosti ohľadom úloh či systému súťaženia. Na úvod sme dostali brožúrky WPF Newsletter, ktoré našu pozornosť zaujali viac ako samotné otázky. Upútal nás iba malý Číňan Qiu, ktorý si vzal do ruky mikrofón a síce sa nič nespýtal, ale aspoň vyzradil ostatným súťažiacim všetky možné stratégie, na ktoré by inak každý tím musel prísť sám. A čo sa týka Newslettera, odporúčame vám si ho prečítať, najmä stranu 26, na ktorej nájdete Matúšov rozhovor s predsedom Farkašom o slovenských junioroch.

Druhý tréningový pokus riešenia klasík sa uskutočnil večer opäť na našej izbe, tentokrát sme sa však poistili a menovali Mirka za hlavného časomerača. Podporiť nás prišli aj Pišta s Matejom a Miškou a tak sa nám lúštilo oveľa lepšie. Na druhýkrát sme lúštili moje „ťažšie“ úlohy a ani nevieme ako a všetky sme ich vylúštili. Zrejme to bolo tým, že ťažké úlohi boli ľahšie ako Ivkine ľahké, ale konečne sa nám darilo a mohli sme sa na toto kolo začať tešiť. Nemuseli sme sa báť ani o Peťa, ktorý síce klasiky veľmi neobľubuje, ale tu mu stačilo napísať pomôcky do našich políčok a on ich mohol všetky len poprepisovať :)

Na tréning tak zostávalo už len druhé tímové kolo, takzvané Strip Sudoku, v ktorom sme mali na seba poukladať 12 pásikov vyplnených číslami tak, aby sme vytvorili platné riešenie sudoku 6x6. Pre lepšiu predstavu pozrite booklet, opäť strana 26.

Tušili sme, že samotné pásiky využívať nebude treba a že úloha sa bude dať vyriešiť aj na papieri, ale úloha z bookletu mala minimálne 4 riešenia a inú sme nemali, takže žiadne finty okrem základného princípu sme sa na nej nenaučili. Nakoniec nás zachránili chlapi, keď Matúš vymyslel úlohu 9x9 a Peťo nám na nej ukázal skryté vzťahy < >. Na základe toho sme si vymysleli parádnu stratégiu a pobrali sa spať, pretože bol pred nami dôležitý deň a Miška už pri nás aj tak zaspávala.

PONDELOK, 11. august – prvý deň WSC

V pondelok doobeda na nás čakali prvé tri kolá sudoku z celkových 11Zatiaľ čo Matej s Pištom si lúštiť nemuseli a vyskúšali všetky hotelové aktivity vrátane squashu a bazéna, my sme sa snažili posunúť svoje umiestnenia z minulých rokov zase o niečo vyššie, prípadne zabojovať v niektorej z vekových kategórií, kde sme mali opäť bohaté zastúpenie. V ceste nám stálo len 180 súťažiacich z 30 krajín sveta :) 

V prvom kole sme riešili 10 klasík na 20 minút. Nevedeli sme, čo od toho čakať, ale v porovnaní s ostatnými kolami bolo 15-35 bodov za úlohu celkom zanedbateľných, takže toto kolo malo len minimálny vplyv na celkové výsledky a dalo sa na ňom akurát tak rozbehnúť. Klasici mali smolu, pretože toto bolo jediné kolo iba s klasickým sudoku. V každom ďalšom kole sa síce vždy dve objavili, ale tam sme im nikdy nevenovali viac ako posledných päť minút, keď už bolo neskoro začínať ťažšie úlohy

V druhom kole plnom klasických variánt sme rýchlo pochopili, že úlohy sú skôr ľahké a netreba sa báť ani tých bodovanejších. Toto pokračovalo celý deň a čím ďalej, tým viac ľudí odovzdávalo kolá predčasne, napríklad už druhé kolo stihol Tiit za 30 minút zo 45, čím jasne ukázal, že rovnako ako minulý rok, aj teraz plánuje vyhrať základnú časť. Zo Slovákov sa odovzdať nepodarilo nikomu, z 535 možných bodov sme sa väčšinou pohybovali okolo štyristovky. 

V treťom kole mali všetky úlohy zadané nejaké pomôcky po obvode (podobné kolo sme mali už v máji na MSR!). Set celkom príjemných úloh narúšali len nesympatické Mrakodrapy za 90 bodov (čo by malo zodpovedať 9 minútam riešenia), ktoré mali pri sebe chybne napísaných 60 bodov a to mohlo niekoho pri výbere úloh ovplyvniť. Napríklad aj Blanka sa do nich pustila, ale keďže sa jej zdali za 60 bodov príliš ťažké, tak radšej prešla na iné úlohy. Podľa očakávaní sa opäť odovzdávalo, ako prvý sa hlásil nestarnúci Srb Nikola Živanović, ktorý skončil vlani v oboch súťažiach 11. a to tento rok nechcel dopustiť

Prvé výsledky prišli až poobede, a aj to bolo opravené len prvé kolo. Na čelo rebríčka sa postavil Francúz Bastien Vial-Jaime, ktorý spolu s ďalšími štyrmi riešiteľmi zvládol celé kolo pred limitom. Na druhej priečke bol jeho krajan Timothy Doyle. Francúzi sa pomaly, ale isto stávajú expertami na klasiku, keďže toto kolo vyhrali aj ako tím.

V top 10 nesmeli chýbať tri štvrtiny čínskeho A-čka, tentokrát oživeného o ďalšiu novú juniorku, Dai Tantan. Najvyššie z našich sa držali Ivka s Peťom s ôsmimi úlohami, a hoci Ivka začínala od najťažších úloh a Peťo od najľahších, Ivka mala v jednej chybu a tak sa spoločne stretli na skvelom 18. mieste so 153 bodmi. Zo slovenského B-čka najviac bodov získala Natálka, ktorá bola s 93 bodmi priebežne na 73. mieste, dokonca aj pred Krtkom z Česka (91 bodov, 74. miesto).

Zaujímavé boli ale výsledky top10, kde bola na štvrtom mieste neznáma Bulharka Galina Titova s 210 bodmi, čo znamenalo, že stihla všetky úlohy minútu pred limitom. Ako však pribúdali výsledky po ďalších a ďalších kolách, sledovali sme jej prepad o 130-150 miest, pretože len v druhom kole mala 35 bodov, čo je menej ako sa dalo získať za 2 klasiky, ktoré v ňom boli. Nakoniec sme zistili, že v prvom kole mala zle nahodený výsledok (210 namiesto 16 bodov) a v celkovom poradí za ňou skončili prakticky už len kórejskí školáci.

Štvrté kolo sa ako prvé (a jediné) odovzdávať nedalo. Úlohy so značkami medzi susednými políčkami (súsledné, XV, kropki) nám robili také problémy, že väčšina z nemilosrdne tipovala. Nakoniec aj priemerný bodový zisk znamenal dobrý výsledok, pretože rovnaké problémy mali všetci. Takto stačilo aj mojich zdanlivo slabých 350/560 bodov na 12. miesto v kole a na posun z 19. miesta na celkové 16. Rovnako sa posunul aj Matúš z 26. miesta na 24., Ivka zo 44. na 43 a Miška zo 79. na 57.

Piate kolo bolo, rovnako ako piate kolo na minuloročných MS, venované matematickým úlohám. Naše stratégie sa vlastne uberali len dvomi možnými smermi - jednou bolo vyriešiť najbodovanejšiu úlohu za každú cenu, druhou vylúštiť všetko ostatné. Touto úlohou bol Killer Sudoku Pro za 120 bodov - varianta známeho súčtového Killera, kde ale neviete, ktorú zo štyroch možných operácií máte v ktorej oblasti použiť. Matúš sa rozhodol Killera neriešiť, my s Peťom sme sa doňho pustili, ale nakoniec ani jeden z nás na tom výrazne nezískal, keďže sme všetci vylúštili 400 bodov. Miška toto kolo poňala veľmi mierumilovne a vyriešila všetko okrem Killerov (klasického, neklasického a spomínaného "pro"), čo jej zabezpečilo, podobne ako Diane, 220 bodov‏.

Šieste kolo s úlohami v mriežkach netradičných „patvarov“ sa neradilo práve medzi naše najlepšie. 140-bodové Hexagonálne sudoku zamotalo hlavu Ivke, Matúš pridal veľkú kopu chýb a tak mohli obaja na lepšie umiestnenie zabudnúť. Naopak, tešiť sa mohla Miška, ktorá v tomto kole dosiahla 14. najlepší výsledok spomedzi všetkých súťažiacich (a najlepší zo Slovákov) a tak sa jej podarilo Ivku preskočiť. Spomínané Hexagonálne sudoku bolo nakoniec veľmi rozporuplné, napriek vysokému bodovému ohodnoteniu sa dalo celkom ľahko tipnúť, ale zároveň sa na ňom dalo stratiť aj veľa času. Z vyriešenia tejto úlohy sa radovala aj Diana či Jano, ktorým to naopak pomohlo v rebríčku smerom nahor.

Pásiky a farbičky (kolá pre tímy)

Hoci súťaž jednotlivcov už v ten deň nepokračovala, ešte zďaleka to nebol koniec. Na rad prišli dve tímové kolá, na ktoré sme sa veľmi tešili, pretože oproti minulým rokom sme mali tú najlepšiu prípravu. Prispela tiež skvelá atmosféra, ktorá sa tiahla už od sústredenia v Lysej :)

Tak či onak, organizátori si z nás chceli asi vystreliť, keď každý tím usadili za dvojicu maličkých štvorcových stolíkov, ktoré boli málo aj pre jedného, nie ešte pre štyroch. Navyše mal každý z nich na jednej strane hlbokú ryhu a dokonca neboli ani rovnako vysoké, pomestiť sa tam bola teda celkom výzva.

Dostali sme 4 úlohy, 4 farebné perá a jednu staršiu asistentku z Británie, ktorá nám vysvetľovala pravidlá. Ivka sa najprv nevedela vynačudovať, že v jej veku hovorí tak plynule po anglicky :) ...ale potom sa už časomiera spustila a my sme sa pustili do lúštenia, rýchlejšie a plynulejšie ako kedykoľvek predtým. Písali sme si pomôcky, stíhali sme si kontrolovať a jediné, čo nás brzdilo, bola táto istá teta, ktorá si nikdy nevšimla, keď sme si chceli vymeniť úlohu za novú a tak sme na ňu museli trochu pokrikovať. Nakoniec sme ale všetko dokončili a odovzdali 7 minút pred koncom. Keď sme opúšťali súťažnú miestnosť, naši najväčší rivali, Francúzi, ešte stále lúštili (vlani nás predbehli len o pár desiatok bodov) a na dobrej nálade nám pridal aj fakt, že české A-čko odovzdalo až ďalšie dve minúty po nás.

Slovensko A pred prvým tímovým kolom: zľava Peťo Hudák, Zuzka Hromcová, Ivka Štiptová, Matúš Demiger

Slovensko B: Natálka Chanová, Miška Bieliková, Blanka Lehotská, Diana Škrhová

Tretí slovenský tím s malou nemeckou (výpomocou): Nils Miehe, Ján Farkaš, Christoph Seeliger, Mirko Ondrejka (UN-06)

V druhom tímovom kole na nás čakali 4 úlohy s pásikmi, doposiaľ neznámej veľkosti. Naproti všetkým očakávaniam sa nám to organizátori snažili uľahčiť, pretože až tri z týchto úloh boli 6x6 a posledná bola 9x9. To nám trochu zmarilo plány, lebo sme mali nakreslené 3 pomocné mriežky 9x9 a len jednu 6x6, takže Matúš sa hneď pustil do vyrábania ďalších. Taktika vyzerala nasledovne – otvorili sme obálku s pásikmi, roztriedili sme ich na vodorovné a zvislé. S Ivkou sme riešili klasiku, zatiaľ čo Peťo Matúšovi diktoval čísla z pásikov do jeho pomocnej mriežky. Potom si Peťo zobral pastelku, chvíľu s ňou robil čary a razom sme prepisovali písmená do odpoveďového formátu a pýtali si ďalšiu mriežku.

Slovenské A-čko v akcii. Po tom, ako sme prvú úlohu dvakrát kvôli preklepom vyzmizíkovali, sme vymenili perá za ceruzky :)

V skutočnosti to bolo ešte ľahšie ako to znie a napriek tomu, že sme kvôli nepozornosti pri riešení klasiky jednu úlohu gumovali dvakrát a ďalšiu raz a stratili tým dobré 4 minúty časového bonusu, opäť raz to bola zábava. A čo viac, Francúzi aj Indovia zvládli z týchto celkom ľahkých úloh (teda minimálne ľahších ako boli naše tréningové) len po 2, takže náš náskok v tímových kolách nám pomáhal dobiehať stratu za kolá jednotlivcov.

Veľmi dobre sa v tomto kole darilo českým tímom, A-čko odovzdávalo ako prvé zarovno s Nemcami a ich tretí tím odovzdal dokonca len minútu po nich. Zahanbiť sa ale nedali ani naše ďalšie tímy, babské B-čko (Miška, Natálka, Dianka, Blanka) zvládlo tri úlohy zo štyroch a rovnako tri vylúštil aj zmiešaný slovensko-nemecký tím (Mirko, Jano, Christoph Seeliger, Nils Miehe).

Večerný program: sudoku a dážď

Krátko po večeri sa konalo finále online série WPF GP, pre mnohých finalistov generálka pred zajtrajším finále MS. Podľa očakávaní sa žiadna veľká dráma nekonala, poradie na prvých troch priečkach bolo po celý čas vlastne rovnaké a kopírovalo poradie po online časti. Víťazom druhého WPF GP v sudoku sa stal Estónec Tiit Vunk, nasledovaný Japoncom Kotom Morinishim (oproti minulému roku si miesta vymenili) a Francúzom Bastienom Vial-Jaimom.

Najzaujímavejšou vecou na celom GP finále bola tabuľka, premietaná na stenu, ktorá divákom ukazovala, ktorý riešiteľ je aktuálne na ktorej úlohe. Dokopy sa ich riešilo sedem a okienka pri desiatich finalistoch sa zafarbovali rôznymi farbami, keď úlohu riešili, keď ju odovzdali či keď ju mali nesprávne. Toto všetko ovládal Wei Hwa Huang, riaditeľ súťaže, ktorého prsty kmitali po celej klávesnici, aby zaznamenal celý priebeh. To bola ale záľudná úloha aj preňho, pretože britská klávesnica mala oproti jeho americkej prehodené niektoré dôležité klávesy a tak sem-tam si čosi nevšimol, sem-tam čosi pomotal. S narastajúcim chaosom sa mu snažila pomôcť Hanka Koudelková (manažérka WPF) a v spoločnej réžii to dotiahli až do úspešného konca. 

Kuba, ktorý skončil minule na tretej priečke, sa tentokrát svojho miesta vo finále vzdal, aby si oddýchol od lúštenia a svoj večer venoval Miške a ostatným členkám slovenského B-čka, keď sa spolu vybrali na lov londýnskych „kešiek“. Neodradil ich ani hustý dážď, ktorý sa na nich počas cesty spustil a tak si z výpravy okrem dobrého pocitu doniesli aj kopu premočeného oblečenia. Najviac pritom utrpela Natálkina menovka - ešteže na logiku dostala novú, ktorá sa dala prečítať.

Večer sme, samozrejme, venovali ďalšiemu sústredenému tréningu, ale to si viete predstaviť. Nabudúce sa dozviete, ako vlastne celé WSC dopadlo a koho sme takmer zabudli na výlete.


Text: Zuzka, úprava: Matúš
FOTO: Blanka