Majstrovstvá sveta 2014: Zápisky z Londýna - 2. časť

majstrovstvá zahraničné súťaže

Súťaž v sudoku vyvrcholila v utorok, kedy boli na programe posledné súťažné kolá a celkové finále. V stredu sme si všetci dopriali pred logikou deň voľna, keď nás organizátori zobrali na prehliadku po Londýne.

Slovak Sudoku v akcii! Dianka, Blanka, Natálka a Miška pri jednom z tímových kôl :)

UTOROK, 12. august – druhý deň WSC

Začali sme najdlhším kolom celých MS, v ktorom sa dal za 90 minút získať dvojnásobok bodov oproti ostatným kolám. Kolo bolo plné menej klasických variánt sudoku (ako napríklad Palindrómy alebo Renban) a obsahovalo aj jedinú novinku majstrovstiev, Eliminate sudoku. Lúštili sme ako o život a aj keď niektorí blázni kolo odovzdali, ja som bola so svojím výsledkom všetko-okrem-Eliminate-sudoku spokojná. Nakoniec som mala v dvoch úlohách chybu, takže lepšie dopadli Peťo s Matúšom, ktorí sa tiež dostali cez hranicu 700 bodov a posunuli sa o čosi nahor. Miška klesla v nabitej top50 o 5 miest, hoci vylúštila takmer 500 bodov. Ivka si držala svoje 53. miesto.

Posledné kolo sa skladalo len z jedinej dvojúlohy, konkrétne dvoch prepojených obrazcových sudoku za 100 bodov. Tréningové úlohy od Richarda Stolka naznačovali, že možno budeme spokojní, ak vylúštime za 20 minút aspoň jednu z nich (to by bolo len za 40 bodov). Nakoniec sme s Matúšom odovzdávali už po necelých deviatich minútach, vonku sme našli napríklad Klárku, ktorá na vyriešenie nepotrebovala ani sedem minút. Svoje (možno prvé) FINISHED si celkovo zakričalo 97 (!) súťažiacich, čo je viac ako polovica všetkých účastníkov. Zo Slovákov dokončil aj Peťo, Ivka, Dianka, Miška, Blanka a Jano (s chybou). Natálka zvládla prvú úlohu a tesne nestihla druhú.

Zostávalo už len posledné tímové kolo. Slovensko A sa držalo na pomerne stabilnom piatom mieste (teda... minimálne posun smerom nahor bol nepravdepodobný). Dostali sme 5 ťažkých úloh, navzájom prepojených písmenami (rovnaké písmeno = rovnaké číslo). Ivka si zobrala Diagonálne nesúsledné a ja Mušketierske sudoku, Peťo lúštil naraz Súčtové mrakodrapy a Pro Killera, len Matúš sa sťažoval, prečo musí mať Toroidné práve on, keď ho lúštiť nevie.

Začali sme riešiť, opatrne sme prenášali čísla z jednej mriežky do druhej. Matúš si zakrátko našiel chybu, tak si overoval, či sme mu nadiktovali správne čísla – a nenadiktovali. Hneď prvé číslo, ktoré som napísala do svojej úlohy a preniesla ho do tej jeho, bolo totiž zlé. Tak sme niečo prehodili a pokračovali, Peťo zatiaľ dokončil Pro Killera a čakal na čísla do Mrakodrapov. V ďalšej chvíli sme zazmätkovali traja naraz, keď mne nevychádzalo Mušketierske, Matúšovi Toroidné ani Ivke Nesúsledné sudoku. S Ivkou sme teda vygumovali, keď si Matúš (v poslednej chvíli) s gumou v ruke uvedomil, že jeho úloha je vlastne až na jedno číslo správne.

Vtedy sme sa rozhodli pre výmenu, ja som si vzala Nesúsledné a Matúš s Ivkou začali odznova Mušketierske. Tentokrát už všetko fungovalo správne, až sme sa nakoniec stretli všetci štyria pri Peťových Mrakodrapoch. Pár sekúnd sme veľkodušne obetovali na kontrolu a s ôsmimi ušetrenými minútami sme sa hrnuli von zo sály, v ktorej síce už Indovia neboli, ale stále sme tam videli Francúzov aj Čechov.

Nasledujúce výsledky už len potvrdili, v čo sme verili. V tímoch sme po roku opäť skončili na 5. mieste, hoci tento rok to bolo proti silnému nemeckému A-čku oveľa ťažšie. Konečne sme porazili Francúzov a vôbec prvýkrát sme odovzdali všetky tímové kolá pred limitom. A dokonca skôr ako iné tímy. A všetky sme mali správne. A keby sa do súťaže tímov počítali len tímové kolá, mali by sme za sudoku striebornú medailu, hneď za Nemcami a pred Japoncami :)

Finále s remízou

Do celkového play-off postúpilo desať najlepších riešiteľov, tento rok znovu bez našej účasti, tak sme sa prišli aspoň pozrieť na priebeh. Organizátori napodobnili minsko-antalyjský model a rozdelili play-off do troch častí. Prvá: 7. až 10. po základnej časti zabojujú v troch úlohách o jedno postupové miesto. Druhá – víťaz prvej časti nastúpi proti 4. až 6. po základnej časti a kto z nich vyrieši ako prvý štyri úlohy, postúpi do finále. Tam si naňho počkajú postupujúci z prvých troch miest miesta a rozdajú si to v konečnom boji o medaily.

V štvrťfinálovej štvorici sa zišiel Japonec Hideaki Jo (7.), Nemec Michael Ley (8.), ďalší Japonec Takuya Sugimoto (9.) a minuloročný majster sveta, Jin Ce z Číny (10.). V tomto kole sme nemali jasného favorita, ale nemožno poprieť, ako nás tešilo, že práve Jin Ce lúštil zo všetkých najpomalšie. Tri úlohy najrýchlejšie vylúštil najvyššie nasadený Hideaki, ku ktorému sa pripojil Kuba Ondroušek z Česka (4.),  Seung-Jae Kwak z Kórey (5.) a mladučká Číňanka Dai Tantan (6.). Kuba proti Ázii. Lúštilo sa opäť veľmi rýchlo, všetci okrem Číňanky sa rýchlo dostali cez prvé dve úlohy a zasekli sa na obrazcovom sudoku, ktoré vyzeralo o niečo ťažšie. Kuba ale neváhal využiť všetky možné spôsoby, ako úlohu vyriešiť, čo sa mu po pár pokusoch aj podarilo. K tomu vylúštil už len poslednú klasiku a rovnako ako v prvom kole, aj tu ako najvyššie nasadený postúpil.

Štvrťfinále. Zľava Hideaki, Michael, Takuya a Jin

Zostávalo už len celkové finále, kde sme mali favoritov o niečo viac. Z prvého miesta postúpil Estónec Tiit Vunk, bronzový z Egeru 2011, ktorému sa odvtedy medaila vyhýbala napriek jeho suverénnym výsledkom v základnej časti. Z druhého miesta to bol Japonec Kota Morinishi, strieborný už tri roky po sebe. Tretie miesto po základnej časti obsadil sympatický Francúz Bastien Vial-Jaime, ktorý minulý rok vo finále, spolu s Tiitom, padol z druhého miesta na 9. A Kubu všetci poznáte. Zaujímavé finále, keď uvážime, že v ňom chýbali všetci doterajší majstri sveta a tak sa ním zákonite musel stať niekto nový. Len pre vysvetlenie, trojnásobní majstri sveta Thomas Snyder (USA) a Jan Mrozowski (Poľsko) sa, rovnako ako prvá majsterka sveta, Jana Vodičková (Česko) súťaže nezúčastnili. A minuloročný veľmajster Jin Ce sa nedostal ani cez prvé kolo...

Vo finále sa riešilo päť úloh, opäť nudne klasických (obvodové, nesúsledné, diagonálne, obrazcové a klasické sudoku). Keďže medzi finalistami boli nastavené časové rozostupy podľa bodov zo základnej časti a keďže úlohy boli opäť ľahké, veľký priestor na obrat v poradí tu nebol. Zakrátko si Tiit a Kota vytvorili náskok pred Kubom a Bastienom o celú úlohu, takže jedna dvojica vlastne súperila o zlato a druhá o bronz.

Finalisti. Tiit z Estónska, Kota z Japonska, Bastien z Francúzska a Kuba z Česka

S rýchlosťou, aká je vlastná len jemu, sa Kotovi podarilo Tiita predbehnúť a tak pre estónskeho riešiteľa zostalo tento rok len striebro. Prekvapivo nevyzeral vôbec sklamaný a ako neskôr povedal, je to lepšie umiestnenie ako ktorékoľvek iné, ktoré predtým dosiahol, takže o zlato zabojuje znovu o rok. Pre Japonca to znamenalo po dlhých rokoch prvý majstrovský titul.

Medzičasom ale vrcholil boj o bronzovú medailu, kde Bastien mal celý čas pred Kubom akosi navrch, ale Kuba to zvrátil, keď odovzdal diagonálne sudoku o 30 sekúnd pred ním. Po minúte na opravenie vrátili Kubovi jeho úlohu so zakrúžkovaným číslom, keďže sa evidentne nezhodovala s predlohou, ktorú mala v ruke opravujúca. O ďalších 30 sekúnd ale vrátili Bastienovi tú istú úlohu s rovnakým verdiktom (tu už spozornela celá sála). Nasledovala chvíľa, kedy si obaja riešitelia kontrolovali úlohu odpredu aj odzadu, ale chybu nikde nevideli. Naraz Tomovi Collyerovi zamrzol úsmev na tvári, keď zistil, že dve zo štyroch opravovateliek mali nešťastnou náhodou zlé riešenie a ani Kuba, ani Bastien žiadnu chybu nemali. V zmätku teda obom úlohu zobrali a nechali ich riešiť ďalšiu, v poradí štvrtú. Na tej sa Bastien opäť chytil, Kubu predbehol a vyriešením aj poslednej z piatich úloh si nárokoval na bronz.

Finále. Nešťastné diagonálne sudoku

To Kuba už neuniesol a nahnevane odišiel z miestnosti. Nečudo, veď tým, že začal štvrtú úlohu riešiť zarovno s Bastienom, prišiel o svoj 30-sekundový náskok a nikto z nás nevie povedať, ako by sa boj vyvíjal ďalej, keby sa neprerušoval. Možno by bol Kuba taký rozbehnutý, že by získal bronz a možno by ho Bastien predbehol tak či tak. V každom prípade, aby sa predišlo medzinárodným konfliktom, organizátori sa rozhodli udeliť tretie miesto obom z nich, a tak sme mali snáď po prvýkrát medailistov štyroch.

Slávnostná večera a medailový ceremoniál

 

Večerný ceremoniál spojený s odovzdávaním cien bol konečne miestom na odreagovanie. Napríklad preto, že sme sa mohli trochu babsky vyšantiť s vlasmi, šatami a podobne, aj keď naši teplákoví kolegovia majú pre túto záľubu len minimálne pochopenie :)

Na večeru sme síce čakali dlhoo, ale o to menšie boli porcie. Najprv sme sa bratsky podelili o kúsky masla, ktorých bolo na stole menej ako žemlí. Medzi tým, ako nám odniesli polievku a doniesli hlavný chod, sa nás snažil Peťo zabaviť nalievaním vína zo zavretej fľaše. Matúšovi sa zase nechcelo podať mi mentolový cukrík (sedel 50 centimetrov odo mňa), tak mi ho radšej hodil rovno do plného pohára, ktorý som držala v ruke.

Hlavný chod bol výborný, ale Mateja prinútil zaplakať nad nedostatkom zemiakov. V Pištovi to prebudilo rodičovské city a vymenil si s ním polovičku svojho zemiaku za akési zelené fazuľky. Ako dezert sme dostali lahodnú panacotu, ktorá bola taká dobrá, že zvyšky z nej sme mali ešte aj na druhý deň na večeru :)

Po dvoch hodinách večere sme si uvedomili, že ceremoniál sa stále ešte nezačal. Stalo sa tak až o desiatej večer, keď sme konečne mohli zatlieskať víťazom. Celé to moderoval Alan O’Donnell, pre ktorého to bola zrejme prvá takáto skúsenosť, keďže sa úspešne staval fotografom do záberu a do mikrofónu mrmlal tak nezrozumiteľne, že Kuba ani nevedel, kedy si má prísť po cenu :) Trofeje odovzdával Tom Collyer v obleku (!), ktorý z neho spravil obľúbený objekt skupinových fotiek.

Ako prví si svoju cenu prevzali víťazi hlavnej kategórie – nový majster sveta Kota Morinishi dostal originálnu trofej z britských známok v tvare sudoku 6x6. Striebro si prevzal Tiit Vunk a o bronzovú trofej sa podelili Bastien Vial-Jaime a Jakub Ondroušek. V tímovej súťaži dominovali Japonci, pre ktorých to bolo už tretie víťazstvo. Striebro sa ušlo Nemcom, bronzoví skončili vlaňajší víťazi z Číny. Po prvýkrát v histórii WSC tak medailu nezískali Česi.

 

Najúspešnejší súťažiaci MS v sudoku. Zľava jednotlivci Jakub Ondroušek (CZE, 3. miesto), Bastien Vial-Jaime (FRA, 3. miesto), Tiit Vunk (EST, 2. miesto), Kota Morinishi (JPN, 1. miesto) a Tom Collyer (riaditeľ súťaže). Druhá fotografia: zľava tímy Čína (3. miesto), Japonsko (1. miesto) a Nemecko (2. miesto)

Vyhodnocovaných bolo aj zopár vedľajších kategórií. Zlato v kategórii nad 50 rokov si odniesol domáci David McNeill, radosť nám spravil strieborný Jiří Hrdina z Česka. Na treťom mieste skončil Talian Stefano Forcolin. Náš Jano sa na lúštenie nechal nahovoriť v domnienke, že bude zaradený do kategórie nad 50, avšak oproti Číne sa pravidlá zmenili a už nerozhodoval rok narodenia, ale presný dátum. Keďže predseda oslávi päťdesiatku až v najbližších dňoch, do kategórie ho zaradiť nemohli a tak sa v nej na štvrtom mieste umiestnil len neoficiálne. O rok to ale môže skúsiť už naozaj, trebárs aj s medailou. Len pre porovnanie, ak by takéto pravidlá platili aj minulý rok, tak by sa medaila do 18 rokov neušla ani mne, ani Kubovi, ale strieborná by bola Miška, ktorá vtedy ako jediná z nás osemnástku ešte neoslávila.

 

Majstri sveta nad 50 rokov: David McNeill (GBR, 1. miesto), Jiří Hrdina (CZE, 2. miesto), Stefano Forcolin (ITA, 3. miesto) a do 18 rokov: Sun Cheran (3. miesto), Dai Tantan (1. miesto) a Jin Ce (2. miesto) - všetci z Číny.

Najlepším nováčikom a zároveň najlepšou juniorkou sa stala Dai Tantan z Číny. Juniorské striebro a bronz poputovali taktiež do Číny, exmajstrovi sveta Jin Ce a vlaňajšej finalistke Sun Cheran. Číňania nedali ostatným juniorom šancu a hoci táto kategória nikde dopredu nebola uvedená, dostali medaily aj ako „najlepší juniorský tím“. Na pódium si zavolali celkom 5 Číňanov, pričom traja z nich boli z tímu Čína A (štvrtou členkou bola o 20 rokov staršia Chen Cen), jeden z tímu Čína B a jeden dokonca zo zmiešaného medzinárodného tímu. Určite sa im spolu ako tímu lúštilo výborne, keď ich za to ocenili. Navyše mali pre nich organizátori prichystaných 5 medailí (hoci každý tím má 4 členov), skoro ako keby to vedeli dopredu. Ale tu sa naozaj niet čomu čudovať, veď aj v oficiálnej súťaži tímov dostali medailu šiesti Číňania (4 členovia tímu, kapitán a ešte asi aj druhý kapitán) namiesto normálnych päť (4+1). Sranda :)

Striebro v tejto „kategórii“ získal tím 10-11-ročných Kórejcov, ktorí boli síce zlatí, ale zo 44 tímov skončili na 44. mieste. Takže z juniorov ocenili 5 najlepších Číňanov, 4 najhorších Kórejcov, len poľských, francúzskych, tureckých a slovenských súťažiacich si akosi nevšimli. Čo je škoda, pretože už aj Natálka s Dianou mali dokopy dvakrát toľko bodov ako celý kórejský tím.

No a... keď už sa v tom tak vŕtame, víťazka kategórie nováčikov Dai Tantan skončila na minuloročných MS len jedno miesto za naším Palim Jaselským. Súťažila síce len ako „hosť“, teda „neoficiálne“, ale keď už raz súťažila, tak ťažko povedať, či ju možno ešte nazvať nováčikom... Trochu nefér to bolo už aj voči jej tímovej kolegyni, Chen Shiyu, ktorá sa minulý rok objavila na WSC tiež prvýkrát a tiež len ako hosť, ale tá do kategórie nováčikov zaradená nebola. 

Teda, niežeby sa na výsledkoch niečo zmenilo – keby v nováčikovskej kategórii nebola Dai Tantan, vyhral by ju jej krajan/krajanka Yao Siyu. Na ďalších miestach sa ale umiestnili napríklad majster Poľska – Krystian Swiderski (3.) alebo český talent Jan Zvěřina (4.), ktorí takto nemali šancu vyniknúť.

Slováci na WSC

Celkovo si Slovensko na MS v sudoku počínalo viac než dobre. Oproti minulému roku si svoje individuálne umiestnenie vylepšil Matúš (32. -> 23. miesto) aj Miška (77. -> 51. miesto) a ostatní sa zosunuli iba o pár miest. V súťaži jednotlivcov sme bojovali s množstvom chýb a preklepov, každého z nás stáli tieto nepozornosti pár stoviek bodov alebo nesplnenie menších cieľov. Matúšovi chýbala na predbehnutie Peťa iba jedna úloha, Ivka sa o kúsok nedostala do top50 a mne o jedno miesto ušla automatická kvalifikácia na ďalší rok. Len Peťo sa sťažoval, že skončil príliš vysoko, namiesto svojho vytúženého 24. miesta to bolo 22. :)

Veľmi dobrú premiéru mala Dianka, ktorá sa umiestnila na 102. mieste a v juniorskej kategórii skončila ôsma (za šiestimi Číňanmi a jedným Poliakom). Natálkiným najväčším súperom bola únava – ranné dve kolá jej v oboch dňoch vyšli parádne, ale inak bol na ňu program zrejme priveľa, a tak jej tempo do ďalších kôl nevydržalo. V súhrnnom poradí za ranné kolá by totiž skončila o tridsať miest vyššie.

Celkové výsledky Slovákov v súťaži jednotlivcov. Podfarbené políčka ukazujú počet bodov, biele políčka poradie v kole.

V tímoch sa nám darilo ukážkovo a hoci na medailu to ešte nebolo, konečne sme zistili, ako na to :) Nášmu B-čku sa podarilo skončiť na 31. mieste a predbehnúť 5 A-tímov iných krajín (Kórea, Švajčiarsko, Grécko, Bulharsko, Rusko). Mirko s Janom a Nemcami skončili na 36. mieste, ale aj to len kvôli nule v poslednom tímovom kole, ktorá ich posunula dole aj o 7-8 miest.

STREDA, 13. august - výlet

V stredu ráno sme sa zobudili s tým, že stále nevieme, kam sa chystáme na celodenný výlet. Samotní organizátori to ešte do poslednej chvíle nevedeli a hoci nám v utorok v noci hovorili niečo o sprievodkyni, ktorá nás prevedie po centre, nakoniec sa to veľmi s pravdou nezhodovalo. Jediné, čo sme vedeli dopredu, bolo to, že si ráno prevezmeme obedové balíčky so sendvičom a pomarančom, ktoré nám nahradia akýkoľvek iný obed.

Prvým bodom programu bolo ranné fotenie tímov, tento rok zvládnuté neobyčajne rýchlo. Aby sa ušetril čas a peniaze, zobral si foťák jeden z hlavných organizátorov, Gareth Moore, a najprv nás všetkých zvečnil pred hotelovou fasádou a potom pofotil jednotlivé krajiny pred tradičnými doubledeckerami. Do tých sme potom postupne nastupovali, čím sa to všetko len urýchlilo.

Celý slovenský tím v tričkách Slovak Sudoku. Vľavo hore môžete vidieť prst fotografa a v strede dolu dokonca jeho siluetu :)

To by sme ale neboli my, aby sme sa ešte trikrát nevrátili na izbu prezliecť si tričko, napustiť vodu do fľaše či zbaliť booklet k logike, a tak sa stalo, že tri červené autobusy vyštartovali z parkoviska bez Kuba, Blanky, Natálky a Dianky. Márne Pištík klopal šoférovi na okienko, aby chvíľku počkal, ten iba nervózne zavrčal, dupol na plyn a vyrútil sa na londýnske cesty. Mierne v šoku sme sa začali obzerať po ostatných autobusoch, kde sme po chvíľke zbadali vysmiateho Kuba. Ten nám (asi) ukazoval, že baby sedia v jeho autobuse na hornom poschodí, tak sme sa upokojili a pustili sa do študovania bookletov alebo mapy Londýna.

 

Cesta červeným doubledeckerom. Vpravo naši najlepší logici :)

V prvej časti našej cesty sme Matejovi zmarili všetky ilúzie, keď sa čudoval, že Tesco sa dostalo už aj do Veľkej Británie a my sme mu vysvetlili, že to naozaj nie je slovenská firma. Potom sme spozorovali osobné auto s jedným organizátorom, jedným Maďarom a tromi našimi babami, ako sa snaží predbehnúť a stopnúť náš autobus. Ten nakoniec chtiac-nechtiac pribrzdil a naše stratené pasažierky naskočili a vyrozprávali nám svoju časť dobrodružstva.

Onedlho sme sa dostali do úplného centra Londýna, kde autobusár zastavil pri chodníku a oznámil nám, že nás tam čaká naspäť o jedenástej. Tak sme sa teda prešli k najbližšiemu cieľu, Buckinghamskému palácu, akurát včas na toľko ospevovanú výmenu stráží. Malo to len dva drobné problémy – okrem nás túto atrakciu si nenechalo ujsť ďalších 10 tisíc ľudí a keďže všetci ostatní boli predvídaví, chytili si svoje miesta už hodiny pred nami. Nám sa teda ušli len miesta uprostred davu, na ktorých sme ani nemohli zostať, lebo ozbrojení policajti na koňoch po nás stále vykrikovali, aby sme sa neprestali hýbať.

Mateja zaujímala len britská vlajka a keď sa uistil, že sme ju poriadne odfotili, spolu s Matúšom, Pištom a Peťom sa od nás odpojili, aby sa v blízkom parku stretli s jeho otcom a sestrou. Na to síce najprv museli preliezť niekoľko železných zábran a vypočuť si varovania od policajtov, že si nemajú vymýšľať vlastné pravidlá, ale nakoniec sa predsa len dostali mimo hlavného davu.

My sme zostávali na mieste a pokračovali v prehliadke. Ivke s Mirkom sa podarilo chytiť dobré miesta vpredu pri zábranách, kadiaľ mali už onedlho prejsť stráže, tak sa k nim pripojila aj Natálka, že možno konečne niečo uvidí. Strážnici ale na prekvapenie zostali na svojich miestach, vytiahli hudobné nástroje a začali hrať jednu melódiu za druhou. Čo bolo horšie, stále sa blížil termín odchodu autobusu a ak sme ho nechceli premeškať, vedeli sme, že musíme čím skôr odísť. Opustili sme teda svoje skvelé miesta a začali si kliesniť cestu davom. Policajti ale ukázali jasné nie, a tak sme celý záver predstavenia prestáli doslova uprostred davu, zatiaľ čo stráže pochodovali presne okolo miest, kde sme ešte pred pár minútami stáli. Keď sa stráže vymenili, konečne nás odtiaľ pustili a my sme sa ponáhľali k autobusom, aby sme pokračovali v prehliadke.

Počas cesty sme pozorne sledovali mapu Londýna a stále sme menili náš názor na to, kam ideme. Nakoniec sme nevystúpili ani pri Westminster Abbey, ani na Piccadilly Circus či Oxford Street. Autobusár zaparkoval až pri Trafalgar Square a doprial nám ďalšiu hodinku voľného času. Niektorí z nás ju strávili fotením sa so sochou admirála Nelsona, iní si dopriali prehliadku Národnej galérie, kde sú vystavené napríklad aj van Goghove Slnečnice. Mnoho atrakcií však čakalo aj na námestí, napríklad zo 10 „živých“ „levitujúcich“ „sôch“ v rovnakých maskách Yodu zo Star Wars, alebo chlapík, ktorý kreslil na zem kriedou vlajky štátov a následne ich opäť zmýval.

Poslednou a zrejme najkrajšou zastávkou nášho výletu bol most Tower Bridge vo východnej časti centra. Tam sme mali možnosť odfotiť zopár skupinových fotiek (my+most), dopriať si výhľad na Temžu priamo z mosta či nakúpiť nejaké suveníry. Užívali si to najmä mladé Číňanky, ktoré behali z obchodu do obchodu. Naopak, ich krajan Qiu Yanzhe chodil vždy dva metre za nimi s neprítomným pohľadom a s kartičkou od izby (!) v ruke.

Nakoniec sme nasadli do autobusu, dojedli zvyšky obedových balíčkov a pripravili sa na dvojhodinovú cestu naspäť do hotela, kde na nás čakala večera.

 

Tower Bridge a my! Naľavo Dianka, Jano, Blanka a Natálka (takmer ako rodinná fotka), napravo Ivka s Mirkom

Z cesty si veľa nepamätám, pretože sa mi hneď na začiatku podarilo zaspať, ale viem, že ma prebudili Janove výbuchy smiechu a vykrikovanie množstva podozrivých slov. Nakoniec som zistila, že moji kolegovia (celkom seriózne) hrali hru Hádaj, na ktoré zvieratko myslím. Matúš napríklad myslel na niečo, o čom si „nebol istý, či to existuje“. Blanka naopak poskytovala plne fundované odpovede typu „pandrava nie je hmyz, ale vývinové štádium“ alebo „pavúk nie je hmyz, ale článkonožec“, keď sa ostatní márne snažili uhádnuť hmyz na P. A Japonec sediaci za nimi len vyvaľoval oči a čudoval sa.

Pri večeri sa k nám pripojili Miška a Kuba, ktorí podobné výlety absolvovali už pred súťažou, a tak mali deň voľný. Už tradične sme si dopriali kus lahodnej čokoládovej torty a rozdelili sa do izieb podľa tímov, aby sme si spolu prešli tímové kolo na ďalší deň. V tom sme mali riešiť štyrikrát 4 úlohy v jednej mriežke, naraz štyrmi rôznymi farbami, ale len tak, že každý má svoje pero, ktoré nepustí z ruky a ktorým píše po celý čas. Blanka nám na toto kolo pripravila aj tréningové úlohy, na ktorých sme si mali vyskúšať, ako si navzájom budeme zavadzať. Keď to chalanom z A-čka nešlo, tak si do mriežky dokreslili 16 lodí, vyriešili ju a boli spokojní s tým, že to majú natrénované. My sme sa aspoň dohodli na stratégii a všetci spoločne sme sa vrátili do súťažnej miestnosti na hodinu otázok a odpovedí.

Tá výnimočne trvala naozaj len hodinu, hoci také 2-3 hodiny by nás vôbec neboli prekvapili. Na Q&A sme sa dozvedeli asi len jednu vec, a to že do spoločnej tímovej úlohy si môžeme písať aj viacerými farbami do jedného políčka, čím tá úloha trochu stratila tímový zmysel a polovica našej stratégie padla. Po otázkach nás britský organizátor Alan O’Donell vyzval, aby sme zostali ešte chvíľu sedieť a za búrlivých ovácií nám prečítal list od kráľovnej Alžbety II., v ktorom nám želala veľa šťastia na súťaži.

Večer nasledovalo ešte verejné zasadanie rady, na ktorom sa riešili aj budúcoročné Juniorské majstrovstvá sveta v sudoku, ktoré budú v Číne, ale to už väčšina súťažiacich oželela, aby sa pripravila na zajtrajšie dobré výkony.

Nabudúce pokračujeme prvými dňami WPC a finále WPF GP v logike, v ktorom súťažil aj Peťo Hudák :)

Text: Zuzka, úprava: Matúš
FOTO: Blanka
, Matej, Zuzka, UKPA