Sofia 2015: 2. časť

majstrovstvá

Ústrednou témou druhej časti reportáže z MS 2015 v Sofii bude najmä výlet a prvý deň šampionátu v logike. Na titul majstra sveta v tejto disciplíne si brúsilo zuby 184 súťažiacich, a to vrátane 11 našich reprezentantov.

Česká a slovenská výprava počas výletu pri zvone s nápisom Czechoslovakia - ako obyčajne, vo veľkom počte a pútajúc pozornosť ostatných krajín (ako vidíte, je nás tam 26, a to ešte chýbajú Martin, Kuba, Honza, Pavel a Zdeněk)

STREDA, 14. október: VÝLET

Stredu sme odštartovali v turistickom, prípravení na celodennú prehliadku Sofie. Už na raňajkách sme si všimli, že viacerí súťažiaci sú zahľadení do svojich smartfónov, ale túto anomáliu sme pripisovali len technickému pokroku. O pár minút neskôr sme ale vo výťahu natrafili na našich českých priateľov, manželov Vodičkovcov, ktorí nám prezradili, že organizátori konečne zverejnili dlhoočakávaný inštruktážny materiál k šampionátu v logických úlohách (ktorý sa mal začať už na druhý deň), a tak ho všetci študovali už od rána. Niežeby sme boli takí amatéri, že by sme si to nevšimli aj sami, veď stránku šampionátu sme obnovovali asi tak každých 10 minút, ale organizátori si z nás urobili žarty a booklet schovali do úplne inej sekcie, takže na hlavnej stránke nebolo vidieť žiadnu zmenu.

Keď už sme o booklete vedeli, nič nám nebránilo ho hromadne sťahovať, navzájom si ho poposielať a vyraziť na výlet vybavení mobilmi s najžiadanejším súborom celého týždňa, aby sme si ho mohli po ceste dobre preštudovať. Nešťastný bol len Matej so svojim tlačidlovým telefónom, keď nám spočiatku len nakúkal ponad plecia, kým sa nad ním ktosi nezľutoval a nedal mu svoj telefón.

Prvou zastávkou exkurzie bol sofijský Bells Monument, vzdialený približne 15 kilometrov od centra mesta. Hlavný 40-metrový kolos niesol motto "Unity, Creativity, Beauty" (Jednota, Kreativita, Krása), ktorý dokonale vystihoval všetkých účastníkov výletu, a zrejme preto ho organizátori zvolili za miesto fotenia. Postupne sa pri ňom vystriedali všetky tímy a výsledkom boli celkom pekné fotky. Koniec koncov, posúdiť môžete aj sami, nájdete ich v galérii organizátorov.

Hlavná zvonica bola obkolesená hŕbou menších zvonov, venovaných krajinami celého sveta, a tak si každá výprava začala hľadať ten svoj. My sme síce našli len československý, ale túžba po skupinovej fotke vyriešila šalamúnsky aj túto dilemu - slovenská skupinka sa naskladala tak, aby nebolo vidno nápis CZECHO a naši českí priatelia zakryli nápis OSLOVAKIA (detaily si môžete prezrieť kliknutím na fotky). Samozrejme, keďže logici sú v podstate veľké deti, museli si vyskúšať, ako ten-ktorý zvon znie, takže v údolí to znelo ako pred nedeľnou omšou.

Exkurzia pokračovala výletom do centra Sofie, počas ktorého nás sprievodca zaviedol do Chrámu svätého Alexandra Nevského, k soche svätej Sofie, bulharskému národnému divadlu a dokonca sme prišli práve včas aj na výmenu stráží pri prezidentskom paláci. Jediné, čomu sme sa čudovali, bolo to, že každú budovu sprievodca označil za "Beautiful Chaos". Naznalí miestnych pomerov sme sa domnievali, že ide o nejakú metaforu, až neskôr sme si uvedomili, že Bulhari nemajú hlásku H, a tak išlo len o milú skomoleninu anglického House (dom, budova).

Vonku bolo pomerne chladno a vytúžený obed stále nebol na programe, tak sme začali uvažovať, že sa od skupinky odtrhneme a vydáme sa reštauráciu hľadať sami. Bránili nám v tom síce mapy v cyrilike, ale ostatné skupinky na tom boli zrejme ešte horšie, keďže sme do reštaurácie aj tak dorazili celkom prví. Uvádzačky nás pousádzali k dvom stolom na druhom poschodí, zrejme aby neskôr vedeli, koho majú obslúžiť ako prvého. Vyhladovaní sme sa pustili do šalátov a akýchsi placiek, ktoré ležali na stole. K šalátu sa však veľmi nehodili a čašníčka nás odbila s tým, že chlieb dostaneme až k polievke. Čuduj sa svete, tej sme sa nakoniec nedočkali a pomerne dlho to vyzeralo, že ani ďalšie jedlo už neuvidíme. Jedna naša partia si čakanie krátila prechádzaním bookletu, kým druhý stôl zobral prípravu z inej strany. Pali, Maťo, Pišta a Paľko sa podujali trénovať na kolo s pokrovými kartami (o ktorom ešte určite budete počuť), a tak si to rozdali o telefóny, soľničky, tímové kolegyne a iné drobnosti. Podľa Janovej fotodokumentácie to najviac išlo Pištovi, no a či mu to nejako pomohlo pri súťaži, sa dozviete o pol článku ďalej.

Obed si k nám našiel cestu až po dve a pol hodinách, keďže sme ho dostali až medzi poslednými, pretože najprv sa obslúžilo spodné poschodie. Vilo, Pali a Martin, ktorí už na ten deň nemali nič na pláne, sa chceli na záver zúčastniť aj poslednej časti exkurzie, návštevy miestneho múzea. Po takom zdržaní na obede si to však rozmysleli a napokon sme sa všetci spolu vrátili na hotel, kde sme sa venovali ďalšiemu tréningu. Už o niekoľko hodín sa totiž mal začať svetový šampionát v riešení logických úloh.

Finále WPF GP

Deň sa však ani zďaleka nekončil a na programe bolo ešte finále online série WPF Puzzle GP, ktorého sa zúčastnili desiati najlepší z online časti. Po minuloročnej účasti Peťa Hudáka sa tento rok chytil štafety Matúš Demiger, ktorý sa do finále dostal na poslednú chvíľu po odrieknutí Nikolu Živanoviča zo Srbska. To sa však udialo naozaj na poslednú chvíľu, takže Matej ako autor jednej z finálových úloh musel narýchlo vymýšľať náhradnú. Tú jeho pôvodnú Matúš totiž lúštil v domnienke, že finále sa ho týkať nebude. Ako finále prežíval Matúš, si môžete prečítať priamo od neho.

"Keďže nerátam s tým, že by som sa v blízkej dobe do play-off znovu dostal (najmä kvôli Sencu, no sľubujem, že po indickom finále sa ozvem znovu), rozhodnem sa využiť príležitosť a sebecky sa podeliť s vami o pár zážitkov. Ako iste tušíte, najťažšie na celej akcii bolo vôbec do nejakého play-off postúpiť. Mnohí z vás si internetové GP-čká aj sami vyskúšali, takže vedia posúdiť, aká obrovská je konkurencia. Treba povedať, že bez veľkej dávky šťastia by to nešlo, pretože kým vlani na 12-teho Kubu už miesto neostalo (náš Peťo mu ho vyfúkol priamo pred nosom), tento rok bola finálová desiatka oklieštená hneď o troch machrov (3. Hideaki z Japonska, 6. Nikola zo Srbska a 8. Yuta z Japonska) a tak som sa tam ocitol aj ja. Už ani neviem presne, s akými ambíciami, ale trúfal som si predbehnúť aspoň poľského kolegu, ktorý zvykne bývať vo výsledkovej listine neďaleko. Ináč, od štvrtého miesta boli rozdiely medzi finalistami v podstate minimálne, napríklad na spomínaného piateho Debiaka som mal stratu len 40 sekúnd, kým na deviateho Leya už len 6.

Mojím finálovým opravovateľom sa stal český pohoďák Michal Rieder, no viac ma zarazilo, keď z hlúčiku rozhodcov vyšiel Paľko Kollár a suverénne sa posadil na stoličku k Ulrichovi. Myslím, že nad tým som rozmýšľal tie tri minúty, kým na mňa prišiel rad. (Mimochodom, ak vás zaujíma to, o čom píšem, všetky úlohy nájdete na stránke WPF GP).

Srbské Scrabble na úvod prišlo vhod, predsa len je pre Európanov výhodou, keď môžu písať v svojich znakoch. Na to asi doplatil Kota Morinishi z Japonska, ktorý Scrabble odovzdával na trikrát, a dostal sa razom zo štvrtého miesta na posledné. Ja som pomerne rýchlo vytušil umiestnenie dlhých slov, na to sa postupne nabaľovali aj tie kratšie a po chvíli gumovania som mohol odovzdať ako siedmy. Matejove Ohrady celkom poznám a ak by som si mal vybrať, od koho by mala byť tá finálová, tak jedine od neho. Možno aj preto som ju prelomil pomerne rýchlo a mohol som sa tešiť na tureckú Tapu. Musím sa pochváliť, že mi trvala len o sekundu viac než Ohrada, čo bol druhý resp. tretí najrýchlejší čas zo všetkých. Naozaj neviem, čo robili moji súperi a prečo mi dovolili predbiehať ich, ale mne sa taktika z Nema (stále plávať, stále plávať ...) osvedčila a hoci som sa riadne nagumoval, nikdy som nezamrzol na viac než pár sekúnd a v podstate som stále písal.

Štvrtou úlohou v poradí boli holandskí Susedia, čo je hlavolam, ktorý asi nikto nemá rád. Preto som si vytlačil 12 tréningových úloh a púšťal sa do nich, keď už ten booklet z WPC neprichádzal. Opäť z toho bol druhý najrýchlejší čas a poriadny skok zo šiestej priečky na šokujúcu bronzovú. Nepamätám si, či som si to nejako uvedomoval, myslím, že skôr som bol prekvapený, že som sa vôbec dostal až na piatu úlohu, pretože sa to zomlelo dosť rýchlo. Okrem toho, za sebou som mal tú lepšiu polovicu a čakali ma úlohy, ktoré som netrénoval, a pri ktorých som tajne dúfal, že sa do užšieho výberu nedostanú. Úloha Cave (jaskyňa), sem-tam nazývaná aj Corral je skôr Matejovou obľúbenou a myslím, že žiadne finty sa mi od neho odpozerať nepodarilo, pretože ju vždy predo mnou vylúšti príliš rýchlo. Tak som túto finálovú lúštil najskôr krok po kroku, potom som si tipol a kým som čakal, že sa mi jeden z tipov nevydarí a budem ho musieť celý zgumovať, tak som úlohu vlastne omylom vyriešil. Stále to stačilo na tretie miesto.

Až v šiestej úlohe (ABC-box) sa naplnili papierové predpoklady a ja som v nej skončil posledný. Zo zadaných znakov bolo totiž jasné, že v strede sa bude veľká plocha skladať z rovnakých písmen, a veľmi ma to lákalo tipnúť si. Neviem ako iní, ale minimálne Palmer sa zlákať nechal a tipoval tiež. Asi sa to veľmi neoplatilo, lebo on skončil v tejto úlohe druhý od konca a ja som o svojom umiestnení písal už pred chvíľkou. Napriek veľkej časovej strate z toho stále bolo nádejné umiestnenie. Ak tabuľka neklame, tak poradie pred poslednými dvomi úlohami vyzeralo takto: 1. Ulrich (Paľkov zverenec), 2. Palmer (ten pripadol zase Zuzke), 3. James (tiež začínal ako náhradník), 4. Matúš (teda ja), 5. Endo Ken (v dvoch úlohách najlepší, v troch medzi najhoršími) a potom trojica pomerne nenápadných Nemcov: 6. Robert, 7. Michael, 8. Martin. Zvyšní dvaja experti - Kota a Przemek sa dlho trápili so Scrabble, a tak zaostávali o celú úlohu. 

Ako pribúdali úlohy, tak stúpal i adrenalín. Na predbehnutie Debiaka som už aj zabudol, pokúšal som sa naspäť si vydobyť svoje vysnívané tretie miesto. To sa však znovu nezaobišlo bez značného rizika, spojeného s niekoľkými tipmi zároveň. Ak som doteraz pochyboval o tom, či moji súperi tipovali, tak pri tejto úlohe to viem s absolútnou istotou. Ak by boli Pilulky trebárs prvou finálovou úlohou, tak by súťažné pole rozťahali a medzi prvým a štvrtým by bol rozdiel aspoň 3-4 minút. Tu zrejme všetci zvolili rovnaký kaskadérsky štýl, pretože inak ťažko možno vysvetliť to, že rozdiel medzi prvým Jamesom a štvrtým Kenom bol iba 14 sekúnd! Ďalší kaskadér, Palmer, tento raz triafal slepými, pretože nedokázal v úlohe objaviť zlom, pomocou ktorého by ju dolúštil. Takže o ďalšieho súpera menej.

Posledná úloha bola desivá - hľadanie dvojice rovnakých elementov v spleti desiatok takých, ktoré vyzerajú úplne rovnako ... no vždy až na jeden malý detail. Ulrich sa k úlohe dostal ako prvý, po 46. minútach, nasledoval ho James s osemminútovou stratou, ja som bol za Jamesom o dve a štvrť minúty, kým Ken v tesnom závese strácal na mňa iba nejakých 20 sekúnd. Pravdupovediac, tento typ úlohy lúštiť neviem. Ani len netuším, prečo to vôbec patrí medzi logické úlohy. Zaradil by som to skôr do IQ testov alebo škôlkarských časopisov a nie do finále súťaže, kde sa celý rok lúštia samé pekné logické úlohy. Ulrich zvolil systematický spôsob, ktorý mu zabral strašne veľa času, no i tak prvé miesto uhájil. James bol veľmi rýchly a rovnaké symboly objavil po vyše dvoch minútach. No a Ken Endo ho dokázal napodobniť a dostal sa predo mňa bez najmenšieho odporu, keď mu hľadanie zabralo iba nejaké dve minúty. No a ja som si tam len sedel a dúfal, že mi riešenie padne do oka, pretože inak by som tam trčal asi do rána. K tomu však nedošlo, pretože Endove riešenie bolo správne a traja úspešní riešitelia boli dosť na to, aby finále skončilo."

My už len dodáme, že Matúšovo štvrté miesto (hoci nebolo nijako vyhlasované) bolo pre Slovensko skvelým výsledkom a dúfame, že podobný kúsok sa mu podarí i o dva roky na Majstrovstvách sveta v logike či sudoku, ktoré sa budú konať pre zmenu v Indii.

Sľubovaná večerná hodinka otázok a odpovedí (Q&A) napriek očakávaniam prebehla celkom bezbolestne. Hoci bol inštruktážny booklet zverejnený len v ten deň ráno, súťažiaci autorov nezahlcovali otázkami a viac sa sústredili na tímové kolá. Pozornosť upútalo chýbajúce optimalizačné tímové kolo s Fillominom, ktoré sa paradoxne nachádzalo výlučne v prvej minimalistickej verzii bookletu s 3-4 kolami. V tomto kole mal každý tím dostať dieliky regiónov plných čísel a naskladať ich do mriežky tak, aby vzniklo platné riešenie Fillomina (s nejakými ďalšími pravidlami). Toto kolo sa ale vo finálnej verzii bookletu neobjavilo, a tak sa všetci čudovali, kam zmizlo. Podľa slov organizátorov už mali autori vymyslených priveľa kôl a Fillomino sa tam už nezmestilo, niektorí z nás ale veria skôr verzii, podľa ktorej sa im len nechcelo vystrihovať stovky dielikov.

ŠTVRTOK, 15. október: WPC, 1. deň

1. kolo - Welcome - 400 bodov - 50 minút

Pred prvým kolom sme čakali, aké prekvapenie si pre nás pripravili organizátori. Počas hodiny otázok a odpovedí sa nám totiž snažili vysvetliť, ako jednotlivé úlohy rozoznáme, keďže sa pri nich nebudú nachádzať názvy. To samo o sebe bolo trochu zvláštne a keď k tomu pridali potmehúdsky úškrn, tak sme tušili, že to nebude iba šesť klasických úloh na dlhých 50 minút.

Po príchode do súťažnej miestnosti na nás na stoloch čakali čierne igelitové vrecia, ukrývajúce šesť Möbiových pások, na ktorých sa nachádzala napríklad Tapa, Míny, či Stany. Autorov treba za tento nápad pochváliť, bolo to totiž milé, zaujímavé lúštenie a napriek tomu, že každý sa musel popasovať s problémom, ako pri riešení uchytiť pásku do ruky, išlo to veľmi pekne. No toto kolo dosť výrazne poznačili chyby. Organizátori jednak vynechali dve čísla v Tape, ktorá tak mala viac riešení, ale úplne sme to nezvládli ani my. Najhoršie dopadol Matej so štyrmi ušetrenými minútami, ktorý svojim výkonom ašpiroval na skvelé 4. miesto v kole. Bohužiaľ, mal dve drobné chyby a to ho odsunulo až na 45. priečku. Pomýlil sa aj Matúš, ktorý bol od Mateja pôvodne o dve minúty pomalší, lenže zabudol vyplniť asi 6 čísel v úlohe Rôzni susedia.

Blysol sa teda Pišta, zvládol všetko pred limitom, dal si pozor na chyby a bolo z toho skvelé 8. miesto rovno pred Ulrichom Voigtom. Zuzka vyriešila päticu úloh a držala sa na peknej dvadsiatej pozícii, tesne pred Matúšom. Zaujímavé bolo umiestnenie dvoch mladých zahraničných talentov – Hatice z Turecka a Oliviera z Francúzska, ktorí sa umiestnili na delenej 15. priečke a dokázali tak pohotovo zareagovať na tajomný obsah balíčka. Na to trochu doplatili ďalší juniori, veľa chýb porobil Číňan Qiu (74., vlani 1. do 18 rokov), nešlo to ani nášmu Paľkovi (92.), pre ktorého to bolo úplne prvé kolo na svetovom šampionáte. O čosi lepšie skončil Andrej Plaštiak (52.), ktorý síce už junior nie je, ale v prvom kole logiky získal rovnaký počet bodov ako napríklad turecký mladík Mehmet (vlani bronzový do 18 rokov). Keď už spomíname zaujímavých juniorov, tak musíme pochváliť Dianu, v tomto kole 6. najlepšiu Slovenku. Natálke sa darilo o čosi menej, zvládla však vylúštiť aspoň slučku.

Úplne katastrofálne skončili v tomto kole favorizovaní nemeckí A-čkari, z ktorých sa ani jeden nedostal do najlepšej osmičky. 10-násobný šampión Ulrich Voigt urobil jednu chybu a prišiel o veľký bonus, Florian Kirch mal chyby dve, Rob Vollmert dokonca neuveriteľné štyri a Phillip Weiß sa chybám síce vyhol, ale dve úlohy vôbec nevyriešil. Napriek Matejovej a Matúšovej smole sme tak po prvom kole nad Nemcami viedli so skóre 1290 – 1050. Naopak, excelovali Japonci, do prvej päťky sa napratali hneď štyria, z toho jeden B-čkar. Prezradíme vám ešte, že dva japonské tímy boli jediné, ktoré slovenské A-čko v tomto kole dokázali predbehnúť, čiže súťaž pre nás začala mimoriadne sľubne – striebornou priečkou pre tím a ôsmym Pištíkovým miestom, znamenajúcim účasť v play-off.

Takto (morbídne) to vyzeralo po prvom kole v miestnosti opravovateľov...(fotka organizátorky Galiny)

2. kolo - Classics - 600 bodov - 60 minút

Druhé kolo bolo síce tiež venované klasikám, tento raz však už trochu obyčajnejším. Najväčší vzruch tak priniesla chýbajúca jednotka v Korale, ktorá priviedla viacerých riešiteľov do sporu. Hoci organizátori v inštruktážnom booklete avizovali, že prípadné chybné úlohy budú prešetrovať až po skončení kola, v tomto prípade tak urobili už počas lúštenia. Tým zmiatli tých, čo nedokázali prečítať drobný oznam o chybnej úlohe premietaný na plátno, nepočuli ich, či mali problém s angličtinou. Zvýhodnení tak boli tí, čo sa do úlohy ešte nepustili. Po kole boli body napokon priznané v podstate každému, ktorú úlohu čo i len trochu rozbrblal, bez ohľadu na to, či ho chyba ovplyvnila alebo nie.

Najlepší z našich tu boli Matúš (16.) a Matej (21.), ktorých nasledoval Pišta (39.) a podľa očakávaní už aj Paľko (58.). Známe a klasické typy mali byť jeho silnou stránkou, pretože rýchly je už dosť a absencia inštruktážneho bookletu, ktorý sme dostali len necelý deň pred súťažou, mu mohla spôsobiť menšie problémy v ďalších kolách, nuž bolo vhodné, aby teraz nahrabal čo najviac bodov.

3. kolo - Latin squares - 950 bodov - 90 minút

Matej už dlho vopred (až tak dlho zase nie, keďže booklet sme dostali na poslednú chvíľu) avizoval, že tretie kolo plné magických štvorcov určite pokazí. Bohužiaľ, nemýlil sa. Niežeby robil nejaké veľké chyby alebo bol pomalý, jednoducho sa v tomto kole presadzovali iní riešitelia, najmä tí, čo majú väčšie skúsenosti so sudoku. Vlani v Londýne obdobné kolo vyhral Kuba Ondroušek a z našich excelovali Peťo a Pišta na 6., respektíve 12. mieste. Teraz sme na takéto dobré pozície nedosiahli, a tak bola najlepšia Zuzka, ktorá rovnako ako vlani zvládla latinské štvorce ako 31. najlepšia. Významne si polepšila Miška (59. v kole), ktorá získala za tretie kolo o desať bodov viac než za prvé dve dohromady. Blanke (tu 92.) sa podaril rovnaký kúsok, a to dokonca ešte výraznejšie, presne o 95 bodov. Po slabších klasických kolách si chuť napravili aj Jano s Natálkou a posunuli sa v rebríčku smerom nahor.

4. kolo - Path finder - 620 bodov - 60 minút

V štvrtom kole plnom kadejakých slučiek sme sa chtiac-nechtiac rozdelili do štyroch výsledkových skupiniek. V tej prvej bol Pišta (27.) a Matej s Matúšom, ktorí skončili obaja na 17. mieste, hoci paradoxne jeden slučky neznáša a druhý ich zbožňuje (pamätáte si, ktorý je ktorý?). Druhú skupinku vytvoril sám Paľko, (54.) obkolesený trojicou Čechov, kým v tretej na hranici najlepšej stovky číhali Blanka, Andrej a Miška. O pár miest nižšie bola pokope posledná skupina na čele s Janom a Natálkou, ktorých doplnili Zuzka a Dia s trochu skromnejším bodovým ziskom.

 

 

 

 

5. kolo - Hybrids - 700 bodov - 70 minút

V piatom kole na nás čakali zmiešaniny rôznych typov, každá úloha v sebe ukrývala dve či tri ďalšie. V tomto kole sa celkom pekne darilo Pištovi (17.) i Matejovi (19.), ktorí nazbierali tri stovky bodov. Ešte o ďalšiu stovku viac si vylúštil Matúš, ktorý tak celé kolo vyhral. Získal viac bodov ako zvyšných 183 súťažiacich, vrátane niekoľkých majstrov sveta a od Pištíka si tým vyslúžil prezývku „Hybrid“. Okrem toho sa zaradil do elitnej skupiny našincov, ktorí boli absolútne najlepší nedávno – Pištík vyhral jedno z kôl vo Filadelfii (WSC 2010), Zuzka v Pekingu (WSC 2013) a Peťo v Antalyi (WPC 2009) opanoval dokonca hneď dve úvodné kolá. Podobné štatistiky sa však pomerne zložito vyhľadávajú, takže ak sme na niekoho zabudli, dajte nám pokojne vedieť :)

6. kolo - Poker battle - 200 bodov - 30 minút

Posledné individuálne kolo prvého dňa v mnohých súťažiacich vzbudzovalo hrôzu. Pointou totiž bolo vložiť do dvoch mriežok 50 žolíkových kariet, a to tak, aby sa v riadkoch a stĺpcoch mriežky veľkosti 5x5 objavilo všetkých 10 kombinácií kariet z pokru. Celú situáciu zľahčoval a zároveň sťažoval žolík, ktorý mohol nahradiť ktorúkoľvek z karát. Blanka s Matejom tvrdili, že najjednoduchšie je lúštiť, kým sa bude dať a v momente, keď to prestane vychádzať, bude treba použiť žolíka. Smutné bolo to, že žolík bol pre viacerých jedinou kartou, ktorú dokázali umiestniť. Práve Blanka s Matejom sa z pokru vysomárili najlepšie a obaja odovzdávali pred uplynutím času. A bohužiaľ, obaja s chybou. Získali však pomerne dosť bodov i za čiastkové riešenie, hoci bez chyby by im bolo oveľa veselšie. Cez 200 bodov sa tak dostalo až 35 riešiteľov, no ani jeden z našich reprezentantov. Najbližšie bol Matej ako druhý pod čiarou, za ním o pár miest aj Blanka a nezaostával ani Paľko, ktorý sa čudoval, či sa vôbec našiel niekto, kto to nevylúštil. No veru našiel, a nebolo takých málo. Pištovi veľmi nepomohla ani úspešná príprava pri obedňajšom pokrovom turnaji, Matúš získal len 10 bodov za jeden správne tipnutý riadok a ešte o trochu menej šťastia mali Diana, Jano a Natálka, ktorých okrúhle skóre napodobnilo aj 41 ďalších riešiteľov

Ak sa vám na fotke Blanky a Mišky niečo nezdá, máte dobrú pamäť na detaily. V skutočnosti nebola odfotená v Sofii 2015, ale v Kraljevici 2012 - tento rok sa ale Blanka natoľko pohrúžila do roly fotografky, že sama fotku vlastne ani nemá. A keďže sme žiadnu nenašli ani z Londýna 2014 či Pekingu 2013, je jasné, že máme na čom popracovať a nabudúce sa musíme foťákov chytiť viacerí.

7. kolo - Color me in (TEAM) - 2000 bodov - 40 minút

Koncept prvého tímového kola vyzeral na prvý pohľad zaujímavo – štyri farby a štyri obrovské úlohy. Každý z družstva si mal vybrať jednu z farieb, a s ňou i tri úlohy, ktoré chcel lúštiť (respektíve jednu, ktorú nechcel). V našom A-tíme to dopadlo tak, že Matej nechal ostatným ovocnú rozdeľovačku, Pišta trojfarebnú tapu, Zuzka obrie hľadanie pentomín a Matúš chaotické akari. Na hodine otázok a odpovedí sa dohodlo, že farby sa nemusia pri lúštení používať, stačí ak budú vyznačené v riešení (čím sa idea rozdeľovania úloh a tímového lúštenia nadobro vytratila). Keďže každý si na súťažnom stole našiel jednu lacnú a chatrnú voskovku, tak nám naozaj neostávala iná možnosť ako začať ceruzkami a po dolúštení vyfarbiť svoju časť úlohy omrvinkami z voskoviek.

Rozhodli sme sa každý načať jednu z úloh a až potom fungovať tímovo. Veľa iných možností sme ani nemali. Matúšovo pentomino však išlo veľmi z tuha a mriežka pred ním ležala dlhý čas v podstate prázdna. Pišta (Akari) s Matejom (ako inak Tapa) lúštili systematicky krok po kroku, no a najlepšie sa darilo Zuzke s triedením ovocia, ktoré s menšou Pištovou výmocou aj rýchlo dokončila (poznámka od Zuzky: nebola to menšia výpomoc a nebolo to ani rýchlo - kým som ja nariekala, že nám to nevychádza, Pištík vyfarboval ostošesť a gumoval chybné časti môjho riešenia). Matej sa zľutoval nad Matúšom, ktorého Zuzka i Pišta od svojich úloh vyhodili a dovolil mu vyfarbovať tapu, no pár sekúnd pred koncom v chvate narazili na chybu v riešení a opraviť ju nedokázali.

Výsledkom bol teda veľmi zlý pocit z kola a iba jedna vylúštená úloha. Viac sa podarilo iba piatim tímom, na čele s americkým A-čkom, ktoré po veľmi dobrom výkone zvládlo všetko okrem nevyriešiteľného pentomina. Nemeckí reprezentanti vo svojom diskusnom fóre večer písali, že by ho určite nezvládli, ani keby nad ním sedeli všetci štyria a lúštili ho celú hodinu. Matej sa k nemu na druhý deň vrátil a skúsil dokázať, že sa to dá, no prišiel akurát na to, že má viac riešení, na čo mu organizátori povedali, že je to možné, lebo je to veľmi veľká úloha.

Pochvalu si zaslúži náš trojčlenný C-tím, ktorý zvládol správne porozdeľovať správne všetko ovocie a pripísal si 500 bodov, čo znamenalo aj skvelé 5. miesto v kole (hoci spolu s ďalšími 20 tímami). Horšie na tom bolo B-čko, ktorému sa body neušli, no i tak po prvých siedmich kolách trónilo na peknom 18. mieste, čo bolo len o 10 priečok nižšie ako slovenský A-tím.

V poslednej časti reportáže zistíte, koho sme obliekli do vlajky, ako sme sa pohrali s dominami a kto nám získal medailu...

Bulharské kamikadze - alebo ako sa šampionáty nemajú organizovať

Určite ste si všimli, že v posledných dvoch reportážach sme o bulharskej organizácii nehovorili veľmi pozitívne. Aby sme stále iba nepodpichovali, skúsime zhrnúť, čo nám vlastne toľko vadilo, aby sme sa v poslednej časti mohli viac venovať príjemnejším veciam :)

Po podivnom zasadacom poriadku na sudoku, kde bez stresu sedeli členovia UN tímov v prvom rade a A-čkari niekde zastrčení v rohu (čo výrazne sťažuje organizáciu a predčasné odovzdávanie), sa organizátori aspoň na logike poučili a posadili si A-čkarov do predných lavíc, za čo im patrí malá pochvala. Ani tá však nevyváži, čo stvárali po zvyšok súťaže.

Pri organizovaní majstrovstiev sveta si treba dať záležať na mnohých veciach, počas súťaže je to však najmä správnosť úloh, rýchlosť rozdávania, zbierania a tiež opravovanie vyriešených úloh. Bohužiaľ, ani jedno z toho Bulharom nevyšlo a nebyť Bielorusa Vladimira Portugalova a Rusa Andreya Bogdanova, ani samotná súťaž by nestála za nič. Tí sa postarali o väčšinu úloh, (niektoré z nich vytvorili len noc pred ich použitím), o ich testovanie (napríklad predlúšťovanie tretieho kola počas toho, ako bežalo prvé) a mnoho ďalších vecí, ktoré sa skrátka na poslednú chvíľu nerobia.

Napriek tomu sa však v súťaži objavili chyby - zvyčajne hlúpe chybne vpísané číslo do políčka alebo chýbajúce časti úloh. Nevedeli sme si vysvetliť, ako je to možné, veď predsa súčasťou dobrého testovania úloh je vytlačiť si ich finálnu verziu tesne pred odoslaním do tlače a prekontrolovať zadanie, znovu si úlohy prelúštiť a skontrolovať, či sedia ich bodové hodnoty. Vysvetlenie prišlo až pri prečítaní reportáže spomínaného Andreya, v ktorej odhaľuje, že súťažné materiály sa vyrábali až priamo na mieste, a tak o nejakej kontrole nemohla byť ani reč. Ak vám angličtina nie je cudzia, odporúčame reportáž si prečítať. Opis toho, ako vyzeralo zákulisie šampionátu z pohľadu organizátorov a akým prekážkam museli spolu s Vladimirom čeliť, si na Facebooku vyslúžil množstvo pozitívnych ohlasov a vďačných komentárov smerom k týmto dvom pánom za záchranu celých majstrovstiev. Len pre zaujímavosť, Vladimir s Andreyom už takto raz logikov zachraňovali. Na jeseň 2008 sa mal totiž svetový šampionát uskutočniť v Litve, no jeho hlavný organizátor prestal komunikovať, a tak rade WPF neostalo na výber nič iné, ako ho narýchlo presunúť do Minsku. Za rekordne krátke 3-4 mesiace však dokázali naši (bielo)ruskí priatelia pripraviť šampionát, ktorý spĺňal najprísnejšie kritériá. My si trúfame povedať, že budúci rok to zvládneme aj bez nich :)

Úlohy rozdávala hŕstka nekoordinovaných ľudí, ktorí sa najprv pred začiatkom každého kola začali dohadovať, kto si zoberie ktorý rad a keď ich aj náhodou prišlo menej, nerozdávali viacerým radom naraz, ale jednoducho počkali, kým nedorazili aj ostatní. Rozdávanie tak trvalo dlho a niekedy bolo ťažké postrehnúť začiatok kola, ktorý organizátor neraz do mikrofónu iba zašepkal (azda aby nevyrušil tých, čo začali lúštiť hneď ako svoj hárok dostali).

Aj zbieranie hárkov malo svoje muchy. V pravidlách sa písalo, že po skončení kola majú všetci súťažiaci zostať na svojom mieste, až kým sa všetky súťažné hárky nepozbierajú. Keďže tieto pravidlá asi nečítali ani samotní organizátori (čo je dosť možné, pretože ich len odkopírovali od Britov z minulého roku), vôbec ich nedodržiavali. Skončilo sa kolo a súťažiaci sedeli a čakali, kým niekto príde, až ich to prestalo baviť, pretože riešenia jednoducho nikto nezbieral, a rozpŕchli sa miestnosti. Vilo si napríklad po štvrtom kole v sudoku spokojne odišiel na obed a keď sa vrátil, zistil, že svoje riešenie má stále na stole. Najlepší zážitok so zbieraním má ale Kuba Ondroušek, ktorý odovzdal svoj hárok okoloidúcej zberačke. Tá si ale s hrôzou uvedomila, že nesedí v tom "jej" rade, a tak mu ho prišla vrátiť, aby ho neskôr mohol pozbierať niekto iný. Sedieť s papierom nad hlavou a čakať, kým niekomu napadne začať zbierať, nebolo teda nič neobvyklé, nehovoriac o kolách s hromadným odovzdávaním, kedy kolo dokončilo viacero súťažiacich a bolo treba zapisovať čas odovzdania (to sa však týkalo skôr sudoku).

Nesmieme zabudnúť ani na opravovanie súťažných úloh. Kolá sa síce riešili a odovzdávali jedno za druhým, výsledky však stále neprichádzali. Podľa zákulisných informácií to bolo spôsobené tým, že v miestnosti opravovateľov naraz sedeli asi tak dvaja ľudia. Našťastie, na pomoc prišiel Gyorgy István, maďarský kapitán a člen rady WPF, zmobilizoval medzinárodné sily a zapojil do opravovania hŕstku súťažiacich, ktorí tak po večeroch a nociach pracovali, častokrát s väčším nasadením ako domáci (najsmutnejšie je, že to robili aj poriadnejšie, nezriedka sa stalo, že úloha bola Bulharmi označená ako správna, ale až druhý kontrolór v nej našiel chybu).

Samozrejme, že nám je Bulharov ľúto, mysleli to zrejme dobre. Bohužiaľ, nemali dosť pomocníkov, čo sa odrazilo nielen na kvalite súťaže, ale aj na ich únave, keďže cez týždeň prakticky nespali a všetko robili na poslednú chvíľu. Ako organizátorom budúcoročných majstrovstiev sveta nám tak chtiac-nechtiac dali množstvo podnetov na rozmýšľanie a tiež nám poslúžili ako varovný príklad, akým chybám sa treba oblúkom vyhnúť. Chvalabohu, sme radi, že náš organizačný tím sa pekne rozrastá a keďže všetci naši pomocníci už nejakú tú súťaž zažili, vieme, že sa na nich môžeme spoľahnúť aj v takých dôležitých veciach, akými je práve rozdávanie, zbieranie a opravovanie súťažných materiálov. Možno sa to nezdá, ale takto obslúžiť dve stovky súťažiacich si vyžaduje veľkú pomoc a dobrú organizáciu, a aj preto budeme vďační za každú pomocnú ruku. Ak by ste chceli okúsiť atmosféru najdôležitejšej súťaže tohto druhu a prísť nám pomôcť hoci len na 2-3 dni, budeme radi, ak sa nám ozvete mailom na demiger@mail.com a vyhradíte si miesto v diári medzi 16. a 23. októbrom 2016.

***

Na záver je našou nemilou povinnosťou odovzdať vám šokujúcu a smutnú správu, ktorá sa k nám dostala krátko pred Vianocami. Pred desiatimi dňami, 15.12.2015, vo veku len 24 rokov, nás opustil náš kolega a priateľ Florian Kirch z Nemecka, ktorého mnohí z nás poznajú z medzinárodných súťaží ako talentovaného a ambiciózneho mladého muža. Florian toho za svoj krátky život stihol mnoho, bol dvojnásobným majstrom Nemecka v riešení logických úloh a štvornásobným majstrom v sudoku. Už ako 19-ročný sa prebojoval do finále majstrovstiev sveta v sudoku v USA, na ktorých skončil štvrtý, minulý rok sa mu v Londýne po prvýkrát podarilo získať bronz v súťaži jednotlivcov v riešení logických úloh. Okrem toho bol stabilným členom nemeckého majstrovského tímu na MS v logike, publikoval svoje vlastné úlohy a organizoval prvý nemecký juniorský šampionát v sudoku. Hoci nie všetci z nás poznali Floriana osobne, pripájame sa k zvyšku lúštiteľskej komunity, ktorá žiali nad jeho stratou.

***

Text: Matúš & Zuzka, Foto: Blanka